„Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz.  Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi.“
Potom som videl, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.
A z chrámu vyšiel iný anjel, ktorý volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: „Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy; žatva na zemi dozrela.“
A ten, čo sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosák a zem bola zožatá.

(Zjavenie sv. Jána apoštola kap.14)